Prečo si ľudia nechávajú informácie pre seba
Keď si kolegovia neposúvajú informácie, firma stráca čas, chyby sa opakujú a nové nápady nevznikajú. Výskum ukazuje, že na začiatku nebýva zlý úmysel jednotlivca, ale nedôvera v organizácii.
Sabotáž znalostí je častejšia, než sa zdá
Výskumníci hovoria o sabotáži znalostí, keď človek zámerne zadrží alebo skreslí informáciu, ktorú kolega potrebuje. Je to najvyhrotenejšia forma neochoty deliť sa o znalosti. Predchádzajúce štúdie naznačujú, že s ňou má skúsenosť takmer každý druhý zamestnanec.
Čo ukázala naša štúdia
V štúdii publikovanej v Journal of Knowledge Management sme analyzovali odpovede 329 zamestnancov európskych firiem. Na citlivé správanie sme sa pýtali v tretej osobe, teda na „niekoho vo firme“, aby ľudia mohli odpovedať úprimne.
Hlavné zistenia
- Kde ľudia dôverujú kolegom a nadriadeným, informácie sa zdieľajú výrazne voľnejšie.
- Dôvera zároveň silno súvisí s pracovnou spokojnosťou.
- Spokojnejší zamestnanci menej často sabotujú znalosti a menej sabotáže znamená lepšiu klímu zdieľania.
Čo z toho vyplýva pre firmy
- Budujte dôveru otvorenou komunikáciou. Ľudia potrebujú rozumieť širšiemu obrazu firmy a mať možnosť dávať spätnú väzbu.
- Starajte sa o spokojnosť. Zapájanie do rozhodovania, uznanie za výsledky a možnosti rozvoja znižujú riziko sabotáže.
- Merajte aj to, o čom sa nehovorí. Bežný prieskum spokojnosti sabotáž znalostí neodhalí. Treba overené otázky položené tak, aby ľudia mohli odpovedať úprimne.